Zjavenie Jána odhalené
Zjavenie Jána, proroctvo, ktoré bolo takmer 2000 rokov zapečatené. Zjavenie Jána, proroctvo, ktoré bolo z časti odhalené v roku 1997 Natáliou de Lemeny - Makedonovou, ktorá v ňom zohrala veľkú úlohu...
,,Ak sa svet čo najskôr nespamätá, začne sa na Zemi odvíjať katastrofický scenár, ktorý je prichystaný pre celé ľudstvo ako odplata za jeho duchovnú lenivosť a nevedomosť. Iba silné rany ho dokážu prebudiť a presvedčiť, že má aj ducha.
Tento scenár nájdeme v poslednom biblickom proroctve, v Zjavení apoštola Jána. V gréčtine sa nazýva Apokalypsa čiže zjavenie, lebo zjavuje deje, ktoré majú nastať v období súdu. Zjavenie bolo spísané približne sto rokov po Ježišovej smrti na Zemi. Obsahuje, z hľadiska času a v porovnaní so starovekými prorokmi, najskoršie aj najpresnejšie oznámenia o budúcich udalostiach v čase súdu. Podáva sa zväčša v obrazoch a symboloch, aby sa ich zmysel vyjasnil až tesne pred ich uskutočnením. Ľudstvo dostalo Jánovo zjavenie ako dar, aby vedelo, čoho sa má vystríhať a na čo má s dôverou čakať. Keďže sa týka našej témy - súdu a Syna človeka, rozoberme si ho aspoň čiastočne.
Podobne ako vo všetkých častiach Biblie aj tu sú roztrúsené drobné omyly a vsuvky, ktoré mali urobiť text nejasný a vykladateľným v rozličnom zmysle. Ich cieľom bolo dokázať to, o čo sa temno usiluje v celej Biblii: že Syn človeka je totožný s Ježišom, aby sa niektoré udalosti pochopili úplne inak a v iných časových vzťahoch, ako sú v skutočnosti určené. Napriek tomu, že hneď v prvej vete Zjavenia je zreteľne zapísané, že jeho cieľom je ukázať, čo sa má onedlho stať, mnohí jeho lúštitelia vykladajú určité pasáže ako minulosť, ktorá sa už udiala, a to práve pre zámenu Syna človeka s Ježišom. Tým temnom dosiahlo svoj zámer, že ľudstvo tu spomínané budúce deje už neočakáva. Oberá sa tak o ďalšie duchovné pomoci, ktoré mu núka Syn človeka v mene svojho Otca - Stvoriteľa.
Pozrime sa s Bibliou v ruke priamo do textu, aby tu po- dané vysvetlenia bolo možné dokázať čierne na bielom. Apoštol Ján dostal Zjavenie vo forme obrazov spolu s počutým slovom. Po jeho prijatí sa usiloval zapísať, čo videl a počul. Keďže toho bolo veľa, je úplne prirodzené, že si nemohol presne zapamätať všetky detaily, najmä nie texty piesní. Zažil to už každý, keď chcel opísať svoj sen. Nejasnosti si človek dotvára sám, v súvislosti s obsahom sna.
Pri samotnom sprostredkovaní Zjavenia bol vplyv temna vylúčený vďaka silnému vyžarovaniu Syna človeka, ktorý ho diktoval cez „anjela", ako sa spomína v prvej vete Zjavenia. Ale pri jeho zapísaní a ďalších odpisovaniach a prekladoch už malo temno voľnejšiu cestu, a tak sa do textu pridávali maličké vsuvky, napríklad namiesto „Syn človeka" sa vsunulo „Ježiš Kristus", čo podstatne zmenilo jeho výklad.
Hneď v prológu v 1. kapitole, v 1. a 2. verši vycíti pozorný čitateľ, že bezdôvodne a priam násilne je tam dvakrát vložené meno Ježiša namiesto pôvodne určeného Syna človeka. Veď Ján v 1. kapitole, v 13. verši píše, že Zjavenie dostal od Syna človeka, a nie od Ježiša. Keby sa teda v prológu ponechalo pôvodné meno Syn človeka, bol by text omnoho jasnejší a vieryhodnejší. Temný vplyv chcel hneď od začiatku čitateľa oklamať, že Ježiš je Synom človeka.
Prv, než si vysvetlíme omyly v Pozdrave, 1. kapitola, 4. verš, pripomeňme si, čo sme si už predtým podrobne vysvetlili: synovia Stvoriteľa sú neoddeliteľnou súčasťou Boha - Otca, preto sa niekedy zjednodušene nazývajú len Bohom. V starovekých proroctvách sa spomína osoba Ježiša aj Imanuela niekedy v tejto skrátenej forme, teda nie vždy sa upresnilo, že sa týmto pojmom označuje Boží syn. Z nijakého proroctva nevyplýva, že by Boh - Otec mal niekedy prísť na Zem alebo, že by na nej žil. To je snáď všetkým znalcom Biblie jasné. A predsa túto jednoznačnosť obchádzajú na niektorých miestach Zjavenia ako so zatvorenými očami.
V 1. kapitole, v 4. verši Zjavenia odovzdáva apoštol Ján pozdrav všetkým cirkvám od toho, ktorý je, ktorý bol a ktorý príde, aj od siedmich duchov, čo sú pred jeho trónom. Väčšina vykladateľov Zjavenia si pod touto charakteristikou predstavuje Boha - Otca. Lenže, prečo by to mal byť on, keď podľa žiadneho proroctva nevieme, že by na Zemi niekedy bol, a ani nečakáme na jeho príchod? Okrem toho my už poznáme božskú ríšu, preto vieme, že pred Božím trónom nie sú siedmi duchovia, ale štyri bytosti v podobe zvierat. Vieme aj to, že v božskej ríši sa vôbec nevyskytujú duchovia, iba božské bytosti. Duchovia začínajú existovať až v praduchovnej ríši, v blízkosti trónu Syna človeka. To teda dokazuje, že ten, ktorý je, bol a príde nemôže byť Boh - Otec.
Iní vykladači Biblie zas vysvetľujú, že pod osobou, ktorá je, bola a príde, treba rozumieť Ježiša. Lenže tento názor hneď vyvracia pokračovanie spomínanej vety v 5. verši, kde sa k pozdravu pripája aj Ježiš. Keby bol Ježiš tým, ktorý je, bol a príde, nepripájal by Ján k nemu ešte aj pozdrav od Ježiša, veď je to nelogické. Vsuvka a v 1. kapitole, v 5. verši teda jasne naznačuje, že Ježiš sa pripája k pozdravu toho, ktorý je, bol a príde, preto ním on nemôže byť. Keďže to nie je Boh - Otec ani Ježiš, ostáva už len Syn človeka - Imanuel. On stále je, lebo je večný, na Zemi už bol v osobe kniežaťa Abd-ru-shina, tisíc rokov pred napísaním Zjavenia a príde ešte dvakrát v osobe Syna človeka: prvý raz tesne pred súdom ako Duch Pravdy a druhý raz po súde ako kráľ tisícročnej ríše. Keďže Zjavenie bolo napísané asi pred dvetisíc rokmi, medzitým už prvý raz prišiel v našom storočí ako Abd-ru-shin - Duch Pravdy.
V 7. verši, kde Ján píše Hľa, prichádza s oblakmi a uvidí ho každé oko, aj tí, čo ho prebodli... znova cítiť zámerne vložené slová „aj tí, čo ho prebodli". Veď v období, keď má prísť na Zem Syn človeka, ho už predsa nebudú môcť vidieť tí, čo Ježiša prebodli, pretože už nebudú žiť. Biblia predsa reinkarnáciu neuznáva! Z toho vidieť, že táto vsuvka je tam zaradená nedomyslene, len aby sa za každú cenu zvýraznilo, že Synom človeka je Ježiš.
V 8. verši sa ďalej vyjasňuje osoba Syna človeka ako autora Zjavenia. Ján v ňom hovorí, že Pán Boh, ktorý je, bol a príde, Všemohúci, sa zároveň predstavuje aj takto: Ja som Alfa a Omega. Vieme, že zo Syna človeka, ktorý je zároveň Svätým duchom a Božou vôľou, vzniklo celé stvorenie za božskou ríšou. Je teda Alfou - začiatkom, z ktorého všetko pochádza. Zároveň je aj Omegou - koncom, lebo ten závisí tiež od neho. Keby sa nahneval na ľudí alebo sprotivil vôli svojho Otca a prestal by dávať sám seba ako svetlo, z ktorého vznikli ostatné svety, zanikli by. Preto ten, ktorý je Alfou a Omegou, môže byť len Syn človeka, a nie Ježiš ani Boh - Otec, lebo toto pomenovanie je pokračovaním mena toho, ktorý je, bol a príde.
Od 9. verša opisuje Ján, že videl kohosi ako Syna človeka, teda nie pravého Syna človeka. Veď v 1. kapitole, 1. verši píše, že Zjavenie dostal od Boha cez anjela. Keďže podľa zákona rovnorodosti nemôže človek priamo komunikovať s Bohom, ani s Ježišom, ani s Imanuelom, lebo všetci traja sú vlastne Bohom, musel tam byť prostredník. Týmto „anjelom" bol duch Izmaela, ktorý žije večne v praduchovnej úrovni Patmos, odkiaľ sa prenášajú správy od Syna človeka na Zem. Izmael ako večný duch je ich sprostredkovateľom v praduchovne. Totožnosť tejto osoby si ešte potvrdíme v závere Zjavenia.
Okrem zákona rovnorodosti aj ďalší fakt vylučuje, že by apoštol Ján videl v anjelovi priamo Ježiša alebo Imanuela, lebo anjel mal biele vlasy, čo o oboch Synoch Stvoriteľa nie je známe zo žiadneho zjavenia ani záznamov.
V 1. kapitole, v 17. a 18. verši sa opäť potvrdzuje Syn človeka v osobe Imanuela, keď hovorí: Som prvý a posledný, čo je totožné s už spomínaným pojmom Alfa a Omega, a živý. Bol som mŕtvy a hľa, žijem na veky vekov... Keby to bol Boh - Otec, ten predsa nebol mŕtvy, lebo nežil na Zemi. Ježiš to tiež nemôže byť, ako sa o tom presvedčíme hneď v 2. a 3. kapitole, ktoré obsahujú listy adresované siedmim cirkvám.
Všetky listy píše autor Zjavenia. V závere každého listu sa v poslednom verši lúči pozdravom Kto má uši, nech počúva, čo Duch hovorí cirkvám. Ježiš ani Stvoriteľ sa nikde a nikdy nespomínali pod menom Duch. Ním je predsa Imanuel - Svätý duch ako tretia osoba Trojice. Tento posledný dôkaz o autorovi Zjavenia už hádam presvedčil každého, že Synom človeka nie je Ježiš, ale Imanuel." Koniec krátkeho citátu z Večných zákonov 1 / 20. kapitola.
Viac sa dočítate vo Večných zákonoch 1-3, od Natálie de Lemeny - Makedonovej.